Text a ukázky Katarína Mocáková
Čo je digitálny negatív
Prakticky všetky alternatívne fotografické techniky vyžadujú kontaktnú tlač, čiže použitie negatívu rovnakej veľkosti ako je plánovaný pozitív (ďalej „print“). Ten, kto používa veľkoformátové kamery, to má jednoduché, pretože negatív spravidla už má požadovanú veľkosť. Inak je to v prípade 35 mm alebo zvitkového filmu, ktoré sú príliš malé na kontaktné techniky.
Cesty sú dve: klasická mokrá cesta zväčšovania negatívu v tmavej komore, alebo vytvorenie tzv. digitálneho negatívu, čiže negatívu vytlačeného na fóliu na digitálnej tlačiarni. Digitálny negatív je tiež vhodný pre digitalistov, ktorí by radi svoje digitálne súbory použili ako „základný zdroj“ pre tvorbu alternatívnych fotografií.
V tomto článku sa venujem digitálnym negatívom tak, ako si ich pripravujem pre gumotlače. V princípe sa tento postup dá použiť aj na prípravu digitálnych negatívov pre iné alternatívne techniky, ale tie si môžu vyžadovať mierne modifikácie (napr. iný kontrast, ladenie negatívu na konkrétny papier a konkrétny proces a pod.). Aj medzi „gumotlačistami“ sú rozdielne názory na to, aký má byť „správny“ digitálny negatív – je to vec osobnej skúsenosti a osobnej vizuálnej estetiky, takže môj postup nie je jediný správny, ale vychádza z mojich skúseností a z môjho fotografického štýlu. Načrtnem však možnosti, ako s digitálnym negatívom experimentovať.
Postup
Krok č. 1 – Skenovanie
Rozlíšenie (dpi) pri skenovaní treba nastaviť podľa toho, aký veľký print chceme robiť. V zásade je najjednoduchšie skenovať pri maximálnom rozlíšení, ktoré skener umožňuje – vždy je možné veľkosť neskôr zmenšiť.
Príklad:
Máme negatív 2,4×3,6 cm a chceme, aby zvätšenina mala veľkosť 20×30 cm. Pomer zväčšenia je teda 8-krát. Ak sofware nášho skeneru nedokáže zadať priamo výslednú veľkosť, alebo pomer zväčšenia, vychádzame zo štandardného rozlíšenia tlače, ktoré je 300 dpi. Toto násobíme pomerom zväčšenia 8-krát, teda požadované rozlíšenie pri skenovaní je 2400 dpi (8×300=2400).
Ďalšie informácie o optimalizácii tlače sú dobre dostupné na internete a v literatúre.
Krok č. 2 – Úprava negatívu
Po naskenovaní si upravíme pozitív tak, aby vyhovoval našej predstave
Pro lepší čitelnost obrázek rozklikněte.
Pozitív vodorovne prevrátime o 180, aby sa nám správne zobrazil obraz po kontaktnom kopírovaní
Pro lepší čitelnost obrázek rozklikněte.
Keďže gumotlač nemá schopnosť pokryť celý rozsah od bielej po čiernu, zmenšíme tónový rozsah negatívu posunom bielej a čiernej o cca 10-20 (viď Output levels)
Pro lepší čitelnost obrázek rozklikněte.
Invertujeme ho na negatív
Pro lepší čitelnost obrázek rozklikněte.
Negatív musí byť dobre prekreslený, preto ho podľa potreby môžeme ešte upraviť pomocou kriviek
Pro lepší čitelnost obrázek rozklikněte.
Negatív kolorujeme. Použitá hnedo-oranžová farba simuluje vyvolanie v pyro vývojke. Zlepšuje tonalitu a krytie (voči UV žiareniu). Zakliknite Colorize, Hue nastavte na 31.
Pro lepší čitelnost obrázek rozklikněte.
Upravíme veľkosť negatívu pre tlač
Pro lepší čitelnost obrázek rozklikněte.
Nastavíme parametre tlače. Registračné značky sú voliteľné – závisí od nášho preferovaného spôsobu registrácie pri opakovaných expozíciách (ďalších vrstvách gumotlače).
Pro lepší čitelnost obrázek rozklikněte.
Krok č. 3 – Tlač
Osobne tlačím na inkjetovej tlačiarni na fólie špeciálne určené pre atramentovú tlač. Na obyčajné fólie (určené pre laserové tlačiarne) sa na inkjetovej tlačiarni tlačiť nedá. Niektorí alternatívni fotografi úspešne používajú laserové tlačiarne a obyčajné fólie.
Krok č. 4 – Manipulácia s negatívom
Vytlačený negatív na fólii je veľmi „zraniteľný“ a treba s ním zaobchádzať opatrne, aby sa nepoškodil. Predtým, než s ním začneme pracovať, treba atrament nechať dobre uschnúť. Negatív pokladáme len na dokonale uschnutú emulziu (či sa jedná o gumotlač, kyanotypiu, alebo iný proces, emulzia musí byť pred exponovaním suchá).
Negatívy odkladám do Euroobalov a aby sa neprilepili k obalu, podkladám ich obyčajným kancelárskym papierom.
Experimenty
Gumotlač znesie veľa, teda aj nedokonalé negatívy, pretože postupným nanášaním vrstiev vieme korigovať malé „nedostatky“ negatívu. Ale aj tak by sme sa mali snažiť o to, aby negatív bol dobre krytý (inak sa spečú tiene a nebudú v nich žiadne detaily) a aby nebol extrémne kontrastný alebo plochý (iba ak by to bol náš umelecký zámer).
Experimentovať sa dá aj nasledovným odklonom od „štandardného“ postupu, napríklad:
- Papierový negatív – jeho typickou črtou je „maliarsky“ vzhľad printu, pretože štruktúra papiera, na ktorý negatív vytlačíme, sa objaví na printe, ale vyžaduje si výrazné predĺženie expozičných časov (t.j. väčšiu spotrebu energie UV žiariča)
- Použitie viacerých negatívov, napríklad kombináciou kontrastných, štandardných a nekontrastných negatívov (napríklad najhlbšie tiene robiť s kontrastným, zvyšok so štandardným negatívom)
- Použitie samostatného negatívu pre každý z RGB kanálov
Finálny print z negatívu uvádzaného v článku – kombinácia indiga a červenej (tiene) a umbry pálenej (stredné tóny a svetlá), 2 vrstvy:
Príklad printu z dvoch negatívov – jeden kontrastný na vykreslenie tieňov (modré oblaky a čierne obrysy stĺporadia a stoličiek), druhý mäkký na vykreslenie svetiel (žlté plochy stoličiek), použité farby: siena, indigo, čierna (3 vrstvy):
Príklad printu z veľmi kontrastného a mäkkého negatívu – kontrastný na pozadie a dosiahnutie intenzívnej farby, mäkký na dokreslenie detailov dreva na soche, použité farby: červená a indigo (6 vrstiev)
