Gumotlač (Gumotisk, Gum Bichromate, Gum Dichromate)
Text a ukázky Katarína Mocáková
Popis techniky
Gumotlač patrí medzi ušľachtilé fotografické tlače, robené kontaktnou metódou. Využíva sa schopnosť arabskej gumy viažúcej pigment zatvrdnúť do papiera vplyvom UV žiarenia a dvojchromanu amónneho (alebo draselného) a tak vytvoriť fotografický obraz. Je to proces, ktorým sa obraz postupne buduje nanášaním vrstiev a po každej vrstve sa autor rozhoduje, ako ďalej postupovať, teda má možnosť ovplyvňovať výslednú farebnosť a celkovú atmosféru.
Gumotlač je spolupráca autora s materiálom. Materiál žije svoj vlastný život a treba ho rešpektovať.
Gumotlač je úžasná hra, v ktorej fotograf musí vždy počítať s prekvapeniami a trochu iným výsledkom
ako si pôvodne predstavoval. V procese je totiž veľké množstvo “premenných”, pri ktorých aj malé zmeny ovplyvňujú výsledný obraz.
Každý kus je ORIGINÁL.
Historie
Citlivosť dvojchromanových solí k svetlu využil najprv Mungo Ponton v roku 1839 pre vytváranie jednoduchých potlačí na zcitlivenom papiery.
William Henry Fox Talbot objavil, že vo vode rozpustné koloidy ako je želatína, či arabská guma sa pridaním dvojchromanov po osvite stávajú nerozpustnými.
Rovnako ako pri Pigmente stál pri zrode tejto fotografickej techniky Alphonse Poitevin, ktorý r. 1855 Gumotlač patentoval.
Na konci deväťnásteho storočia predstavil svoje práce na Londýnskom salóne fotografie Robertem Demachy. Ďalší slávni fotografi využívajúci túto techniku sú: Alvin Langdon Coburn, Edwardem Steichenem a Alfred Stieglitz ktorých diela boli publikované heliogravúrou v časopise Camera Work.
Zoznam potrieb
Negatív
Vzhľadom na to, že gumotlač je kontaktná metóda, potrebný je negatív takých rozmerov, aký chceme mať výsledný obraz. Základom môže byť:
a) Negatív z planfilmu, z veľkoformátového fotoaparátu
b) Digitálny súbor, ktorý invertujeme na negatív
c) Zoskenovaný kinofilm alebo strednoformátový film
V prípade b) a c) negatív vo fotoeditore zväčšíme na požadovanú veľkosť a vytlačíme na klasickú projektorovú fóliu. Dá sa použiť aj papierový negatív, ale je to nepraktické, pretože vyžaduje veľmi dlhé expozičné časy.
Gumotlač nevyžaduje takú presnú kalibráciu negatívu krivkami ako napríklad platinotypia alebo cyanotypia a pod., pretože jednotlivými vrstvami sa dajú ovplyvňovať svetlá, stredné tóny aj tiene. Keďže však gumotlač nemá taký rozsah tónov od bielej po čiernu ako klasická čiernobiela fotografia alebo niektoré iné alternatívne techniky, negatív by nemal byť príliš kontrastný.
Chemikálie
- Arabská guma – 30-50%
- Hotová litografická
- Zarobená z hrudiek
- Dvojchroman amónny (alebo draselný) – optimálna koncentrácia dvojchromanu amónneho je 13%
POZOR!!! Karcinogén, nevdychovať prášok, s roztokom pracovať v gumených rukaviciach.
- Želatína 2% roztok, 60° C (pri vyšších teplotách stratí požadované vlastnosti)
Ostatný materiál
- Zdroj UV žiarenia
- Slnko
- Horské slnko
- Rôzne na mieru vyrobené UV žiariče
- Misky na miešanie emulzie, vhodné sú plytké misky s priemerom väčším ako je šírka štetca
- Špongiové štetce, prípadne štetce hake
- Nádobky na zarobené pigmenty, napr. plastové fľaštičky na očné kvapky
- Hrubé sklo na zaťaženie negatívu alebo špeciálny vákuový rám (zabezpečuje dokonalé priľnutie negatívu k papieru)
- Lepiaca páska
- fixovanie papiera o podklad pri nanášaní emulzie
- fixovanie negatívu o papier
- Špendlíky na registráciu negatívu a papiera pre viacnásobnú tlač
- Nádoby na vyvolávanie (fotomisky)
- Voda
Vhodné papiere
Gumotlač si vyžaduje kvalitné akvarelové papiere, ktoré vydržia dlhé a opakované máčanie. Minimálna gramáž je 250g/m2 , optimálna 300g/m2. Doporučované sú Fabriano Artistico, Arches Aquarelle, Canson Montval, spomedzi lacnejších papierov mám overené Guardi Artistico Aquarello a Boesner Aquarelle 300. Na výber sú papiere Hot Pressed (HP) s hladkým povrchom, Cold Pressed (NOT) s jemnou textúrou a Rough s výraznou textúrou. Ručné papiere spravidla nie sú dostatočne odolné voči mokrému procesu.
Výber typu povrchu je individuálny – papiere s výraznou textúrou dávajú „impresionistickejšie“ výsledky, s hladkými papiermi sa dosahuje predvídateľnejší výsledok.
Niekedy sa stane, že keď kúpim novú zásobu papiera, ktorý už mám overený, prestane dobre reagovať – ide pravdepodobne o nejakú, možno aj drobnú zmenu vo výrobnom procese alebo v jeho zložení, ktorá to spôsobuje.
Vhodné pigmenty
Používajú sa akvarelové farby, najlepšie v tubách. Môžu sa použiť aj práškové pigmenty (ale osobne s nimi nemám skúsenosť). Nevyhnutné sú farby v umeleckej kvalite, napríklad Winsor & Newton. S farbami v školskej kvalite sa nedajú dosiahnuť dobré výsledky.
Rôzne farby majú rôzne vlastnosti, ktoré treba zohľadňovať, napríklad:
- tzv. „staining“, t.j. uchytenie pigmentu do vlákien papiera aj v miestach, kde to nechceme.
- vplyv na expozičné časy (niektoré farby potrebujú kratšie a niektoré dlhšie expozície)
- Veľmi intenzívne: napr. Phtalo blue, Perylene Maroon, Brown Madder – treba kratšie expozície
- Stredne intenzívne: napr. Ultramarín, Indigo, Burnt Umber, Ivory Black
- Svetlé, transparentné: Raw Siena, Burnt Siena, rôzne žlté – treba dlhšie expozície
Z mojej osobnej skúsenosti sa zle robí s čiernymi farbami, napr. s Lamp Black, Mars Black – vykazujú značný staining. Pomerne vyhovujúca je Ivory Black, ale najlepšie je čiernu miešať v kombinácii s tmavomodrými (napr. Indigo) alebo tmavočervenými (napr. Perylene Maroon) farbami na dosiahnutie dobrého výsledku.
Pracovný postup
Základné metódy
Pre gumotlač je charakteristická veľká variabilita, pretože sa dá robiť mnohými spôsobmi, napríklad:
- Gumotlač z jedného negatívu
- Monochromatická
- Duotonálna (tzv. split-tone efekt)
- Multitonálna (napr. použitie rôznych farieb na svetlá, stredné tóny a tiene). Tu však chcem upozorniť na to, že prekrývaním jednotlivých vrstiev sa rôzne farby kombinujú (napr. modrá +žltá=zelená) a nedosahuje sa plnofarebný obraz ako pri RGB metóde.
- Gumotlač z 3 negatívov – plnofarebná (RGB metódou)
- Gumotlač z iného počtu negatívov (2, 4 a pod.), napr. jeden negatív normálny a jeden kontrastný
Postup
1. Zrazenie papiera
V prvom rade je potrebné zraziť papier, aby mal stálu veľkosť a pri mnohonásobnom namáčaní a sušení nemenil svoje rozmery, inak by sa opakované expozície „rozchádzali“ a neboli by identické. Papier namočíme do horúcej vody na cca hodinu, vyvesíme a necháme uschnúť.
2. Ošetrenie papiera želatínou
Keďže pri zrážaní sa z papiera vyplaví jeho ochranná vrstva z výroby, doporučujem papier ošetriť želatínou, aby nebol príliš nasiakavý. Tým bude lepšie chránený pred zachytením pigmentu v tých častiach obrazu, ktoré majú zostať biele.
2-3%-nú želatínu pripravíme nasypaním 20-30g želatíny na liter vody, necháme 20 minút nasiakať a potom zohrievame vo vodnom/parnom kúpeli do teploty 60 stupňov. Pri vyšších teplotách by želatína stratila svoje vlastnosti. V literatúre sa doporučuje takto pripravený roztok udržiavať pri konštantnej teplote, kým sa s nim pracuje, ale treba na to zariadenie. Ak želatínujeme malé množstvo papierov, tak to stihneme, kým je dostatočne teplá. Je ju možno opakovane zohriať na požadovanú teplotu.
Papiere vložíme do fotomisky so želatínou tak, aby boli celkom ponorené, cca na 3 minúty. Potom ich necháme odkvapkať a zavesíme (je dobré pod ne niečo podložiť, aby ste nemali podlahu od želatíny). Po uschnutí s nimi môžeme začať pracovať, alebo – v prípade, že pre daný druh papiera (napr. Fabriano) jedna vrstva nie je postačujúca na dobrú ochranu – želatínujeme ešte raz (vhodné je zavesiť papier opačne ako prvýkrát, aby bola vrstva želatíny rovnomerná).
Mnohí autori želatínu zásadne vytvrdzujú, napr. 1.5-2.5% formaldehydom (veľmi nebezpečný) alebo glyoxalom (zmiešať 15-25ml 40% glyoxal na liter vody, ½ čajovej lyžičky sódy bikarbóny, 10ml metylalkoholu[1]). Tvrdia, že vytvrdená želatína oveľa lepšie chráni papier pred stainingom. Osobne mám skúsenosť s vytvrdzovaním formaldehydom, ale okrem toho, že je mimoriadne nepríjemné a nebezpečné s ním pracovať, som nezbadala výrazné rozdiely v kvalite printov medzi vytvrdenou a nevytvrdenou želatínou.
Namiesto želatíny niektorí autori používajú napr. zriedené gesso alebo škrob.
Je mnoho diskusií, či želatínovať alebo nie. Rozhodnutie závisí na type papiera – pri niektorých je to nevyhutné (Fabriano Artistico), niektoré (napr. Guardi Artistico Aquarello) sú pomerne odolné voči stainingu aj bez želatíny, pokiaľ človek žiadnu vrstvu nepreexponuje.
3. Emulzia
Emulzia pozostáva z troch komponentov:
- arabská guma (A)
- dvojchroman amónny alebo draselný (D)
- akvarelový pigment (P)
Do zásoby (napr. do plastových fľaštičiek na očné kvapky) sa dá pripraviť pigment rozpustený v arabskej gume, s dvojchromanom ho miešame len tesne pred použitím. Nedá sa hovoriť o najvhodnejšej koncentrácii pigmentu a arabskej gumy, pretože vhodná koncentrácia závisí od intenzity farby (viď poznámka v odseku o pigmentoch) a zámeru, ktorý chceme dosiahnuť. Je to vyložene vec experimentovania a skúsenosti. Sú aj takí autori, ktorí urobili veľké množstvo testov a pigment presne vážia, ale takýto systematický prístup si vyžaduje veľmi veľa času.
Zásadné princípy miešania s dvojchromanom sú nasledovné:
- Svetlá: PA < D (cca v pomere 1:2 alebo aj viac), najdlhšie expozície
- Stredné tóny: PA=D, stredne dlhé expozície
- Tiene: PA>D , najkratšie expozície
Namiešanú emulziu rýchlo a rovnomerne nanášame špongiovým štetcom na papier. Štetec je dobré predtým veľmi zľahka jemne navlhčiť. Nanášame vodorovne aj zvislo, snažíme sa, aby emulzia bola nanesená rovnomerne. V prípade, že nám ide o fotografickú vernosť a presné vykreslenie detailov, emulziu ešte vyhladíme tzv. HAKE štetcom.
Pri nanášaní emulzie netreba zatemňovať miestnosť, dvojchroman je veľmi málo citlivý na denné svetlo a na tú chvíľu to nevadí.
Avšak natretý papier treba dať sušiť do tmy, cca za hodinu je suchý a pripravený na exponovanie. Druhá možnosť je vysušiť ho fénom, ale nie horúcim vzduchom. Osobne preferujem prirodzené sušenie pri izbovej teplote.
4. Exponovanie
Negatív položíme na papier a pripevníme na 2-3 miestach kúskom priesvitnej lepiacej pásky. Označíme si registračné značky (napr. prepichnutím negatívu a papiera špendlíkom), aby sme pri ďalších vrstvách negatív vedeli umiestniť presne na to isté miesto. Zaťažíme sklom, alebo dáme do vákuového rámika.
Dĺžka expozície záleží od hustoty negatívu, typu UV jednotky, vzdialenosti UV jednotky od papiera, koncentrácie pigmentu, množstva dvojchromanu a typu dvojchromanu (amónny alebo draselný). Napriek všetkým týmto „premenným“, ktoré ovplyvňujú proces, je tu jedna výhoda: ak sa aj jedna vrstva nepodarí celkom podľa našich predstáv, je možné ju v ďalších vrstvách doplniť a opraviť. (Toto neplatí pri silnom preexponovaní.) Pre predstavu, moje expozície s horským slnkom Philips, vo vzdialenosti cca 30 cm od papiera, sa pohybujú od 45 sekúnd (tiene) do 5 minút (svetlá).
5. Vyvolávanie
Na vyvolanie potrebujeme fotomisku s vodou cca 20 stupňov. Asi tak na minútu vnoríme papier do vody emulziou hore a o chvíľu vidíme, ako sa začína odplavovať dvojchroman. Potom papier otočíme exponovanou stranou dole a necháme bez zásahu voľne vo vode. Občas kontrolujeme, či sa ešte vyplavuje pigment. Ak je voda veľmi špinavá, vymeníme za čistú. Spravidla by správne exponovaný obraz mal byť vyvolaný, t.j. už sa nevyplavuje žiadny pigment, za pol hodinu až hodinu. Nie je problém – ak sme preexponovali – nechať papier vyvolávať aj niekoľko hodín, niekedy to pomôže. Lokálne môžeme pigment odstrániť štetcom – či už s cieľom napraviť drobné preexponovanie, alebo s umeleckým zámerom nemať danú farbu v určitom mieste.
Vyvolaný obraz zavesíme (napr. na šnúru na prádlo), aby uschol.
Po úplnom uschnutí pokračujeme s ďalšou vrstvou.
6. Vyčistenie obrazu
Žltkastý odtieň hotového obrazu spôsobený zbytkami dvojchromanu v papieri vyčistíme namočením do 5%-ného dvojsiričitanu sodného (sodium bisulfite). Má mimoriadne silné a štipľavé výpary, preto s ním pracujeme vonku.
Knihy a články
J. Formánek / Rukověť praktické fotografie /1902
Bufka / Katechismus fotografie / 1913
J. Imlauf / Gumotisk /1921
L.David / Davidův rádce ve fotografování /1924
R.A.Šimon / Kompendium praktické fotografie pro amatéry / 1935
F. Mašín / Příručka fotografie / 1941
Pavel Scheufler / Historické fotografické techniky / 80-7068-075-X / 1993
John Barier / Coming into Focus / 0811818942 / 2000
Christopher James / Alternative Photographic Processes / 1418073725 / 2008
Richard Farber / Historic Photographic Processes / 1880559935 / 1998
Internetové odkazy:
Pavel Scheufler – Historické fotografické techniky – kniha voľne k stiahnutiu
Ing. MgA. Tomáš Štanzel – séria článkov vyšla aj v časopise PhotoArt
http://www2.ntm.cz/projekty/fototechniky/
Mike Ware – špecialista na alternatívne techniky
Alternative Photography – server venovaný alternatívnym technikám
http://www.alternativephotography.com/
Unblinking Eye – server venovaný alternatívnym technikám
Predajcovia vhodných papierov
Ruční papírna Velké losiny
http://www.muzeumpapiru.cz/cz/obchod/prodejny/
Zlatá loď – výtvarné potreby
Emba – výrobky pre archívne systémy
Ceiba – veľkoobchod s materiálmi pre múzeá, archívy, knihárov
Predajcovia chémie a pomôcok
Sandragon – potreby pre reštaurátorov:
Zdravotnicke potreby s predajom skla napríklad
Bostick&Sullivan – špecializovaný dodávateľ pre alternatívne fotografické techniky
http://www.bostick-sullivan.com/
Silverprint – potreby pre klasickú fotografiu, dodává štetce a sady pre alternatívne techniky
http://www.silverprint.co.uk/Catalogue.asp?PrGrp=4
Fotospeed – potreby pre fotografiu, dodává sady pre alternatívne techniky
http://www.fotospeed.com/Alternative-Processes/catalogue/14/
Adorama – potreby pre fotografiu, dodává sady pre alternatívne techniky
Workshopy:
Národní muzeum fotografie usporiada dvojdenné workshopy Historických techník pod vedením prof. M. Vojtěchovského http://www.nmf.cz/
PHOTOGENIA – Institut fotografických studií usporiada jednodenné workshopy. Lektorkou je Mgr. Gabriela Kolčavová, M.F.A. http://www.photo-genia.com/
Národní technické muzeum je aktuálne v rekonštrukcii. Pred jej začiatkom sa tu konali workshopy pod vedením Ing. MgA. Tomáše Štanzela http://www.ntm.cz/cs/
Katarína Mocáková – poskytuje súkromné workshopy pre gumotlač kate_mocak(zavi.nac)zoznam.sk
Rasťo Čambál – poskytuje súkromné workshopy pre rôzne techniky http://www.rastcam.com/
[1] Zdroj: Judy Siegel, Post-Factory Photography, 1998
Telo – Gumotlac
Industrial – Gumotlac na Cyanotypii
Mesto – Gumotlac
Krajina – Gumotlac
