Text a ukázky Rasťo Čambál
=== text se upravuje a dále rozšiřuje===
Historie
Citlivosť dvojchromanových solí k svetlu využil najprv Mungo Ponton v roku 1839 pre vytváranie jednoduchých potlačí na zcitlivenom papiery. William Henry Fox Talbot objavil, že vo vode rozpustné koloidy ako je želatína, či arabská guma sa pridaním dvojchromanov po osvite stávajú nerozpustnými.
Techniku olejotlače vynašiel G. E. H. Rawlins v roku 1904 a podľa svojho vynálezcu je niekedy nazývaná aj Rawlins oil.
Olejotlač sa stala na začiatku 20.storočia najobľúbenejším usľachtilým procesom. Vyznamní fotografi využívajúci túto techniku byli napriklad Robert Demachy, Constant Puyo, alebo Fratišek Drtikol.
Zoznam potrieb
Vhodné papiere
Osvedčili sa mi tieto papiere:
- akvarelovy papier Kohinoor A3 250g – ma jednu stranu hladku a jednu stranu rastrovanú
- papier Ceiba 0,5mm
V princípe patí, že na rastrovaný papier je nanášanie farby náročnejšie.
Pracovný postup
Želatínovanie:
Spôsoby:
1. Papier namáčame do želatíny na 2min., vysušíme a znovu namáčame do želatíny na 2 min. Pri tomto spôsobe je dosť vysoká spotreba želatíny.
2. Natieranie želatíny štetcom sa mi neosvedčilo z dôvodu nízkej efektívnosti nanášania. Pre dobre pripravený papier by bolo potrebné previesť nanášanie štetcom aspoň 10x a viac.
3. alebo položíme namočený papier (asi 20min. vo vode) na rovnú podložku, najlepšia je sklenená miska s rovným dnom, vytlačíme s papiera zbytkovú vodu valčekom a utrieme papierovou utierkou tak aby na povrchu papiera neostala voda. Na papier vylievame pripravenú želatínu, odstránime všetky bublinky zo želatíny a položíme misku do vodorovného stavu aby sa nám želatína rovnomerne rozliala po papiery. po asi 10min. obrežeme nožom papier od zbytku želatíny a pepier dáme sušiť.
Príprava želatíny:
5% želatína potravinárska musí byť vytvrdená 10% roztokom kamenca (síran hlinito draselný) v dávkovaní 20ml / 1L želatíny.
Do kadičky si navážime 5g želatíny, zalejeme asi 80ml horúcej vody nie teplejšej ako 50st.C, necháme želatínu dobre rozpustiť a nabobtnať po dobu 30min. Počas nabobtnávania udržujeme teplotu želatíny v rozmedzí 40-50st.C bud na zdroji tepla (sporák) alebo vo vodnom kúpely. Nabobtnaná želtína by mala byť priehľadná a bez peny.
Dávkovanie želatíny:
Na polievanie želatíny na pier A3 je potrebných asi 100ml želatíny. Pri tomto množstve želatíny stačí poliať papier A3 jednou vrstvou.
Sušenie:
Naželatínované papiere necháme dobre vysušiť. Spravidla niekoľko dní aby želatína riadne vytvrdla. Sušenie urýchlime položením papiera na vzdušnú podložku, tak aby sa vzduch dostal aj na spodok papiera.
Senzibilovanie:
Senzibilujeme natieraním 10% roztokom dvojchromanu draselného, pri natieraní dávame pozor na rovnomernosť náteru po celej ploche. Na natieranie používame ploché molitanové štetce. Nanášame dvojchroman dovtedy, pokial želatína neprestane dvojchroman prijímať. Potom vytlačíme zo štetca prebytočný roztok a stiahneme z podložky prebytočný, želatínou nevsiaknutý rozkok dvojchromanu.
10% roztok dvojchromanu použijeme v prípade kopírovania veľmi kontrastných a silne krytých negatívov. Na mäkko kryté negatívy použijeme 1-5% dvojchroman. Vo všeobecnosti platí, že čím je koncentrácia dvojchromanu draselného nižšia tým sa zvyšuje expozičný čas a kontrast reliefu resp. obrazu.
Dvojchroman amónny dáva vyšši kontrast a vyžaduje kratšie expozície… zatiaľ namám odskušané.
Expozícia:
V prípade dobre krytých negatívov exponujeme 5min. v solárku pri odstupe predlohy asi 5-7cm. Správna expozícia je keď vidno detaily vo svetlách. Expozícia sa upravuje s ohľadom na krytie a kontrast negatívu. Stanovuje sa individuálne.
Vypieranie:
Vypierame v čistej vode až kým reliéf je veľmi slabo viditeľný, cca 1hod. Počas vypierania vymieňame vodu, aspoň 4x.
Nanášanie farby:
Olejovú farbu nanášame molitanovým valčekom. “Chlpaté” valčeky niesú veľmi vhodné z dôvodu zanechávania chĺpkov vo farbe. Aj molitanový valček je potrebné pred prvým použitím oprať vo vode aby sa zbavil chĺpkov z výroby.
Farbu si vytlačíme na kúsok skla, rozotrieme špachtlou na šírku valčeka v jemnej vrstve. Vlačekom farbu na skle rozotrieme, čím sa nám farba dostane na valček. Najprv nanášame farbu na predlohu jemne, s jemnym resp. žiadnym prítlakom. Nanášanie farby na valček opakujeme pokial na obraze nieje dostatok farby. Potom pohyb valčeka zrýchlyme, stále so slabým prítlakom. Pri zvýšení prítlaku sa deštruuje reliéf. V miestach kde máme veľa nanesenej farby, vyberáme farbu tvrdým valčekom (valček na tapetové lepidlo) alebo kúskom molitanu s použitím silnejšieho prítlaku. Lokálne nanášanie farby prevádzame s kúskom molitanu a jemným prítlakom.
Text a ukázky Rasťo Čambál
